Čo sa stalo, už sa nikdy neodstane

11.06.2007 Celý región

Každý ľudský skutok, keď sa už raz skutkom stane, nemôže ho nikto a nikdy vziať späť. A správne je na našom svete zorganizované, že sa to tak vzťahuje aj na dobré aj na zlé skutky. Nech by tie druhé spôsobili ...
Ideme na to zoširoka, ale v nasledujúcich vetách sa vyberieme za hranice Prešova - do asi 250 kilometrov vzdialeného poľského mesta Osvienčim. Bufetárka vám na hranici povie, že je aj dobre, keď sa v poslednom čase akosi viac autobusov poberá zo Slovenska do tejto štácie, ktorá pred vyše 60 rokmi bola „konečným riešením“. Aj pre ľudí, ktorí vtedy žili v Prešove, v Sabinove, v dedinkách okolo - na krásnom Slovensku. Aby sa vedelo pre koho to „konečné riešenie“ je, tak boli označení žltou hviezdou. Povinne. A naša bufetárka dodala: Len nech tam ľudia chodia a vidia, nemôžu byť potom takí agresívni.
Isteže, nikoho nasilu na prehliadku bývalých koncentračných táborov v Nemcami okupovanom Poľsku v rokoch druhej svetovej vojny nemožno vziať. Ale, ľudia, choďte tam! Všeličo v tejto dômyselne zorganizovanej továrni smrti vám príde na myseľ, keď počúvate slová sprievodkyne, keď vidíte to, čo pôvodcovia nedokázali zbúrať a zničiť po sebe. A do očí sa vám možno vtlačia slzy. Možno ani slinu nepreglgnete.
Aké je memento? Nuž keď sa čierne vydáva za biele a naopak, alebo keď sa nehovorí celá pravda alebo pravda je taká krutá, že sa ani nezdá byť skutkom z tejto utešenej planéty. Po prvé, nevie sa a zrejme sa ľudstvo nikdy nedozvie koľko v koncentračných táboroch v Auschwitz a v Birkenau (po nemecky Osvienčim a Brzezinka) bolo internovaných ľudí, koľkí z nich zomreli. A išli tam preto, lebo ich presviedčali ako sa budú mať dobre. Po druhé, keď sa tým nešťastným ľuďom vravelo, že po dlhej úmornej ceste v dobytčích vagónoch sa pôjdu osprchovať, tak ich za dverami s nápisom Pod sprchy čakali síce ružice, ale nevytiekla z nich ani kvapka vody. Kamufláž ako oči. A „konečné riešenie“ potom trvalo vďaka cyklónu B 15 minút. Po tretie, z Birkenau utiekli dvaja väzni - slovenskí Židia, ich svedectvo však dlhé mesiace nedokázalo nikoho presvedčiť, žeby sa až také zverstvá diali za drôtmi táborov. Aké? Choďte, dozviete sa. Potom si budete ešte hovoriť - po štvrté, po piate...
Vraj je (bola) taká doba... Nepýtaj sa komu zvonia do hrobu, zvonia tebe. Veľmi pesimistické? Lenže keď sa raz niečo také stalo, nemôže sa stať zas? V táboroch nebesneli mimozemšťania, boli to naši predkovia. Áno, naši, ľudskí predkovia.
(jj)
 

Vyberte región